Rozhovor s naším kandidátom na župana Jaroslavom Baškom

Nachádzate sa tu

6. 10. 2017

O priazeň voličov sa v novembri bude opätovne uchádzať aj súčasný župan Jaroslav Baška.

Ako by ste hodnotili súčasnú ekonomickú situáciu nášho kraja?

– Kraj sme prebrali v situácii, keď bol celý rok v rozpočtovom provizóriu, bol zadlžený, mal uzavreté nevýhodné zmluvy. Museli sme sa najskôr vysporiadať s týmito problémami. Najskôr sme schválili vyrovnaný rozpočet, potom prišli na rad ďalšie úlohy.

Vypovedali sme veľa nevýhodných zmlúv, čím sme ušetrili státisíce eur. Keďže cieľom bolo efektívne hospodárenie, zamerali sme sa aj na personálnu oblasť a znížili na úrade počet zamestnancov.

Zmenili sme smernicu o hospodárení, prebytočný majetok predávame len za cenu znaleckého posudku. V súčasnosti je hospodárenie vyrovnané, vďaka elektronickému kontraktačnému systému šetríme peniaze, ktoré môžeme investovať.

V poslednom čase rezonuje najmä otázka o budúcnosti baníctva na hornej Nitre.
– Otázka baníctva patrí do kompetencie štátu, nie kraja. To neznamená, že sa jej vyhýbame, veď ide o zamestnanosť niekoľkých tisíc ľudí.

Tejto oblasti môžeme pomôcť zlepšením ciest II. a III. triedy, zlepšením prímestskej dopravy a podporou zamestnávateľov systémom duálneho vzdelávania. Nikto nechce baníkov z hornej Nitry vyhnať.

Našou snahou je udržať pracovné miesta a pomáhať v rámci možností pri vytváraní nových. Každý si uvedomuje, že bane nebudú večne a začali sa o nich prvé rokovania na úrovni ministerstiev, expertov z Európskej komisie a za TSK sa ich zúčastňujem ja.

Aj na nich zdôrazňujem, že je dôležité udržať zamestnanosť v tomto regióne.

Teší ma záujem politikov o baníkov, ale pýtam sa, kde boli doteraz? Keď sme schvaľovali PHSR, prečo nepovedali, ako im chcú pomôcť?

Na septembrovom rokovaní zaznela kritika, že je zapojených málo žiakov do tohto systému.
– Sú do neho zapojené všetky stredné odborné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja, máme podpísaných viac ako 20 memoránd s viac ako 300 zamestnávateľmi a profesionálnymi združeniami. Študuje v ňom vyše 600 žiakov. Je to veľa či málo?

Ak si porovnáme pomer zapojených žiakov s celkovým počtom žiakov v našich školách, tak náš kraj je v tejto oblasti lídrom. Samozrejme, je potrebné robiť ďalšie kroky, aby sa počet žiakov v duálnom vzdelávaní zvyšoval. Vyplýva to z požiadaviek zamestnávateľov.

Musíme sa preto zamerať na profiláciu škôl, aby učili odbory pre trh práce, zvyšovala sa kvalita vzdelávania, a musí sa do škôl ďalej investovať, aby mali žiaci vytvorené vhodné podmienky.

Za posledné štyri roky sme museli urobiť v sieti stredných škôl zmeny, pretože demografická krivka išla dole, ale nemyslím si, že by sa mali ešte nejaké školy rušiť. Teraz je potrebné zameriavať sa najmä na ich profiláciu. Máme veľmi dobre rozbehnutý systém duálneho vzdelávania, do ktorého je zapojených 600 žiakov. V ňom je potrebné pokračovať a budovať taký systém učebných odborov, ktoré sú prospešné pre zamestnávateľov v kraji. Určite chcem, aby kraj ďalej podporoval všetky školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti cez investície do ich rekonštrukcií z rozpočtu kraja a eurofondov a zameriaval sa na kvalitu vyučovacieho procesu v nich.

 

Školstvo nie je jediné, ktoré potrebuje finančné injekcie.
– Určite nie. V žalostnom stave je zdravotníctvo. Hoci sme do neho investovali už milióny, je to málo. Všetky tri nemocnice sú zadlžené a dlh stále rastie. Nie je to ale vinou zlého hospodárenia. Všetky lukratívne činnosti, ktoré im prinášali peniaze, sa v minulosti predali.

Nemajú CT, rýchlu zdravotnícku ani rýchlu lekársku pomoc, považskobystrická už nemá ani vlastné laboratóriá. Toto zmeniť už asi nedokážeme, ale pomôcť by mohli vyššie platby od poisťovní za výkony, ktoré sú poddimenzované, a platby za nadlimitné výkony.

Pripravuje sa oddlženie nemocníc, ale to je v podstate len presúvanie peňazí štátu z jedného vrecka do druhého, pretože najviac dlhujú Sociálnej poisťovni. Peniaze potrebuje aj v oblasť dopravy. Na komplexnú rekonštrukciu ciest II. a III. triedy by boli potrebné stovky miliónov eur. Snažíme sa preto opravovať ich postupne a v prvom rade najkritickejšie úseky.

S dopravou súvisia aj cyklotrasy. Prečo sa začínajú budovať až vo volebnom roku?
– To je skôr otázka na bývalé vedenie TSK. Hneď po nástupe sme začali s prípravou štúdie Vážskej cyklomagistrály. Sú to líniové stavby, takže príprava trvá určité obdobie, je potrebné územné rozhodnutie, majetkové vyrovnanie, stavebné povolenie.

Nedá sa povedať ani termín ukončenia, pretože závisí od toho, kedy skončí modernizácia železnice Púchov – Považská Bystrica. V najbližších mesiacoch by sa mala tiež stavať cyklotrasa, ktorá spojí Trenčiansky hrad s hradom Brumov. Pripravená je štúdia Nitrianskej cyklomagistrály, ktorá pôjde cez Hornú Nitru.

Zdroj: www.mytrencin.sme.sk/c/20665812/rozhovor-s-kandidatom-na-zupana-jaroslavom-baskom

          www.mytrencin.sme.sk/c/20671285/pytame-sa-kandidatov-na-zupana-skolstvo

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aktuality
Voľby do VÚC 2017